29.7.2008 - prvý krát v lese
Dnes sme boli prvý krát v lese. Teda prvý krát pod sedlom, kedysi sme tam tuším chodievali na ohlávke, to som ešte nevedela ako zdrhnúť. Bol s nami Gregor so Zuzkou, takže som bola relatívne v klídku. Na kolajnice som už len výhražne zafunela. Na traktor s vlečkou, ktorý nám išiel za zadkom - no pred tým som radšej zbabelo zdrhala, tak ale vyzeral extrémne nebezpečne.
Cestu sme zvládli v pohode, závoru pre biky tiež. Prešli sme okolo jazera, tam bolo pár ľudí so psami, ale vyzerali celkom mierumilovne. Ale klasika - za dobrotu na žobrotu - odvliekli ma do lesa, takými úzkymi cestičkami, do kopčeka, z kopčeka, točili sme sa okolo stromov, až som nevedela kde je sever - vraj nech trochu makám na ohybosti a rovnováhe. Pche, sa im na to môžem vykašlať.
Ale nechali ma aj trochu zaklusať. Aspoň že to. Síce sa nedalo nikam zdrhnúť, lebo všade okolo boli stromy, ale to natiahnutie nožičiek mi celkom padlo vhod.
Cestou domov sme stretli megabubáka. Prechádzali sme si tak cez cestu, ja už v uspatom režime s výzorom (vraj) osla a zrazu zadkom rachooot buchooot - obrkamión. No vyrazila som, samozrejme smer druhá cesta a autá, ale trubka ma nepustila, donútila ma otočiť a strčiť sa za Gregora. Ten stál a len kukal okolo, tak som usúdila, že to asi až také zlé nebude. Ale teda nožičky sa mi klepali ešte hodnú chvíľku.
A pri bráne na družstvo - no hádajte, čo tam bolo. Ak ste tipli megabubáka, tak trefa. Zaparkoval rovno v bránke, musela som prejsť okolo. No skoro som sa po..., vážne. Ale zrazu čumím - Gregor si do toho bubáka kusol a on nič. Tak som to skúsila taky. Neuveríte, ten bubák bol jedlý! Normálne chutný. Vraj kamión so slamou - no to mali povedať hneď,neee? Mohla som si ušetriť dostihový štart a rozklepané nožičky.
Po odsedlaní som sa zdekovala pásť - zase nám rozšírili výbeh, takže zatiaľ je čo okusovať. A trubka na hodinkách s prekvapením zistila, že sme boli vonku vyše hodiny. Sa ma mohla aj skôr opýtať, ja by som jej povedala už v polke, že je čas ísť domov.